Stereoskop je podstavcový prehliadač na stereo-grafické kartičky. Prístroj datovaný do konca 19. storočia, má skrinku vyrobenú z mahagónového dreva. Stereo-grafické kartičky sa skladajú z dvoch skoro identických fotografií, ktoré majú za úlohu vytvoriť trojrozmernú ilúziu obrazu. Táto ilúzia vzniká až potom, ako sa divák pozerá na kartičku cez okuliare stereoskopu. V roku 1838 britský vedec Charles Wheatstone publikoval štúdiu, v ktorej opísal princíp ilúzie. Podarilo sa mu zistiť, že ak dáme dva skoro identické obrázky s miernou úpravou perspektívy vedľa seba, náš mozog si ich spojí do jedného a vznikne trojrozmerná ilúzia. Aby to však bolo možné, vytvoril zariadenie, cez ktoré sa divák musí pozerať, aby sa tieto dva obrazy spojili do jedného. Tak vznikol stereoskop. Spočiatku sa jednalo o jednoduché obrazce, ktoré sa dali týmto spôsobom premietnuť do trojrozmerného obrazu. Neskôr, keď v priebehu 19. storočia vznikla fotografia, dali sa na stereoskope prezerať aj zložitejšie výjavy. V priebehu 50. rokov 19. storočia bolo možné zadovážiť si od desaťtisíc až po milión rôznych obrázkových kartičiek. Autorom označenia stereograf je americký chirurg a autor Oliver Wendell Holmes. Toto zariadenie umožnilo prekročiť všetky kultúrne a spoločenské hranice. Divák mohol sledovať významné svetové pamiatky bez toho, aby opustil pohodlie domova.

Stereo-grafické karty:
Benátky, na Markovom námestí

Benátky, most Rialto

Fontána Apolóna vo Versaillských záhradách

Eiffelova veža, Paríž
