späť
História komerčne využiteľnej fotografie sa začala písať v roku 1839, kedy Luis Daguerre prišiel s nápadom zachytiť pozitívny obraz na postriebrenej medenej doštičke. Bol to výsledok 23 rokov trvajúceho výskumu. Dagerotypia sa veľmi rýchlo stala slávnou, no proces jej výroby mal svoje špecifiká a spájal sa s viacerými problémami. Jedným z nich bola dlhá doba expozície. Fotografovaná osoba musela pózovať bez pohnutia asi 30 minút. Na uľahčenie tejto situácie sa využívali rôzne držiaky hláv, rúk a nôh. Výrobcu fotografie ohrozovali ortuťové výpary a nebolo možné vytvoriť kópiu záberu, takže každá fotografia je originál. Práve táto skutočnosť v súčasnosti zvyšuje hodnotu prvých fotografií. Ich výroba však bola pomerne drahá záležitosť a keďže sa dagerotypy dali vyrobiť len v jednom exemplári, hľadali sa nové spôsoby výroby fotografií.
Obdobie vzniku i prvé kroky fotografie sprevádzali protichodné reakcie. Keď francúzsky maliar Paul Delaroche prvýkrát držal v rukách dagerotypiu, predchodkyňu dnešnej fotografie, údajne vyhlásil “Od dnes je maliarstvo mŕtve“. Zázrak fotografie, ktorý umožňuje zachytenie nenávratných okamihov, sa však stal jedným z najpoužívanejších vynálezov modernej doby a našiel rýchlo uplatnenie takmer vo všetkých odboroch ľudskej činnosti. Nakoniec sa z fotografie stal nový druh umenia.
K prvým amatérskym fotografom patrili lekárnici. Predurčovali ich k tomu lekárnické vzdelanie, znalosť chemických látok a chemických procesov.
Na prelome 19. a 20. stor. pôsobili v Nitre viaceré fotoateliéry. V zbierkach Ponitrianskeho múzea v Nitre sú zastúpené najmä fotografie z ateliérov Lӧger Gusztavné, Rasofszky Béla či Plchó János. V Nitre však pôsobil aj Hauenstein Gyula.
Ateliér Lӧger Gusztavné bol „v dome pri moste č. 175“.
Rasofszky Béla (Rašovsky), fotograf – portrétiska, krajinár a vydavateľ, bol najväčším vydavateľom pohľadníc v Nitre. Do roku 1918 je uvádzaný ako Rasofszky Béla, potom ako Vojtech Rašofsky. Pôsobil v Nitre na Župnej ulici 12, kde mal pravdepodobne prenajatý ateliér, pretože v písomných prameňoch nie je vedený ako vlastník nehnuteľnosti. V Nitre pôsobil od začiatku 20. stor. a nie je presne známe dokedy, ale jeho posledné pohľadnice Nitry vyšli do polovice 40. rokov 20. storočia. Fotografie mesta používal aj pri svojich vydaniach pohľadníc, pri ktorých využíval série krajinárskych motívov Nitry a okolia, ako aj veduty mesta so siluetami kostolov a hradu.
Plchó János (neskôr si zmenil meno na Perényi János) sa narodil sa v Nitre, kde aj pôsobil. V roku 1899 pôsobil v Šahách, kde sa narodila aj jeho dcéra. Hauenstein Gyula mal svoj ateliér na Ulici Viliama Tótha č. 20 (v súčasnosti Štefánikova trieda).
O rozvoj fototechniky v Nitre sa zaslúžil dipl. Ing. Gejza Lósy (1841? – 1932), geometer a maliar a prvý miestny fotoamatér. Študoval v Budapešti. Bol veľmi usilovný, vďaka čomu sa vypracoval na maliara mimoriadnej profesionálnej úrovne. Zároveň sa venoval literárnej činnosti a písal príbehy z dejín Nitry. Kreslil vtipné figurálne motívy do humoristických listov Blesk a Nitrička, ktoré karikovali malomeštianske pomery.
Súčasťou zbierkového fondu Ponitrianskeho múzea v Nitre je vzácna zbierka sklených negatívov v počte 306 ks, zachytávajúca život v kaštieli v Zlatých Moravciach a v priľahlom parku. Je prezentáciou spôsobu životašľachty na prelome 19. a 20. storočia, dokladom bohatého spoločenského životaspriatelených šľachtických rodov, dôkazom obľuby športu v šľachtických kruhoch či dokumentáciouvýznamných udalostí svojej doby. K nim nepochybne patrili miléniové oslavy v Zlatých Moravciach. Medzi sklenými negatívmi sú zastúpené aj portrétne zábery. V neposlednom rade sklené negatívy (ako aj fotografie) dokumentujú odievanie a dobovú módu. Práve tento aspekt je mimoriadne dôležitý pre Ponitrianske múzeum v Nitre, nakoľko sa v jeho zbierkach nachádza viac ako 70 ks rôznych odevných kusov a odevných doplnkov. Aktuálne sú prezentované na výstave Etuda o starej Nitre a v stálej expozícii Rod Migazzi v Múzeu v Zlatých Moravciach, expozitúre Ponitrianskeho múzea v Nitre.Autorom sklených negatívov je (pravdepodobne) MUDr. Ľudovít Benkӧ, osobný lekár tekovského župana grófa Viliama Migazziho. Z časového hľadiska sklené negatívy zachytávajú najmä 80. a 90. roky 19. stor.Časť zbierky už prešla procesom konzervovania v ateliéri doc. Mgr. art. Janky Blaško Križanovej, ArtD. (VŠVU) a procesom digitalizácie v Digitalizačnom centre SNG v Banskej Bystrici.
PhDr. Katarína Beňová
