späť
Víno hralo dôležitú úlohu v každodennom živote vinohradníkov a jeho konzumentov. Podávalo sa pri namáhavých prácach, bežne sa prilievalo do čaju, používalo sa riedené vodou na uhasenie smädu. Skysnuté víno sa používalo pri varení namiesto octu. V ľudovej medicíne bolo červené víno známym prostriedkom pri anémii či veľmi dobrým pomocníkom na potenie a masáže.
Vo vidieckom prostredí sa až do pol. 20. storočia zachovali tradičné výrobné postupy ako napr. miaganie hrozna (v niektorých oblastiach aj šliapanie nohami), mletie na mlynčekoch, lisovanie, tzv. prešovanie na ručných lisoch a následné kvasenie muštu v drevených sudoch. Takto spracované a uskladnené hrozno sa nechávalo zrieť. Po prvých dňoch sa mušt mení na burčiak, nazývaný burčák, potom sa postupne kvasením mení na rampáš. Prvé mladé víno sa stáčalo už v novembri a bývalo súčasťou štedrovečerného stola.
Víno je dodnes významnou komoditou a to, že tomu tak bolo aj v minulosti, nám pripomínajú mnohé odrazy nielen v slovesnom, hudobnom a tanečnom folklóre, ale tiež vo výtvarnom prejave. Príkladom toho je aj drevená ľudová plastika s názvom Vinár od Martina Píša (1912 – 1991, Koš), zo zbierky Ponitrianskeho múzea v Nitre.
Figúry majstra Martina Píša vznikali bez predlohy. Zobrazoval svoje spomienky a predstavy. Riadil sa heslom: „Každý musí na prvý pohľad vedieť, na čo sa pozerá“, vďaka čomu sú jeho diela výnimočné svojou precíznosťou pri modelácii tváre, ktoré zreteľne vyjadrujú výraz, mimiku i gestá. Ako je zjavné aj na príklade Vinára, tvoril najmä kompozičné celky – tkanie kobercov, kosenie či trepanie konopí. Inšpiráciu pre svoju tvorbu nachádzal hlavne v najbližšom okolí a dominuje jej dedinské prostredie. Využíval viaceré techniky rezby charakterizované najmä konečnou podobou a tvarom rezu, ako je napríklad vypichovanie či žliabkovanie.
