späť
Múzeum v Zlatých Moravciach je múzeum vlastivedného typu orientované primárne na horné Požitavie.
Počiatky múzea siahajú do roku 1892, kedy sa v najvýznamnejšom centre spoločenského života – Casino klube zrodila myšlienka Tekovskej archeologickej a historickej komisie, ktorej predsedalo skýcovecké knieža Artúr Odescalchi. Vedúcou osobnosťou klubu bol aj gróf Viliam Migazzi. Z iniciatívy komisie sa zrodilo aj Tekovské stoličné múzeum založené pri príležitosti tisícročného jubilea Uhorského štátu dňa 12. mája 1896. Barokový kaštieľ Migazziovcov, kde sídli múzeum v súčasnosti, prešiel rôznymi vývojovými etapami vo vzťahu k vlastníkom, architektúre, či účelu využitia. V roku 1925 zlatomoravecké panstvo zdedil Dr. Viliam Erdödy a jeho teta Ilona, vdova Hardeggová. Predaj panstva uskutočnili postupne v rokoch 1927-1935. Za milión korún sa stal novým vlastníkom panstva a objektu kaštieľa Okresný úrad. Do tzv. Okresného kaštieľa sa nasťahovali rôzne inštitúcie – 11. hraničný prápor (od r. 1933), kancelárie notárskeho úradu, úradnícka menza, úradnícke byty, Odborná hospodárska škola (1937), Okresný osvetový dom (1946), Obecná knižnica a Okresné vlastivedné múzeum (1947), Okresný archív, ale aj podnik potravín Zdroj. Muzeálna činnosť v uvedených obdobiach bola utlmená. Zbierky boli dočasne umiestnené v župnom archíve a dlhé roky sa nerozvíjali. V období 1924-1945 boli spolu s knižnicou Krajského múzea v Bojniciach prenesené a sprístupnené v Župnom múzeu v Nitre, odkiaľ sa v roku 1951 dostali do Krajského vlastivedného múzea so sídlom v bojnickom zámku. Po veľkej rekonštrukcii objektu, ktorá sa začala v roku 1949, sa nakoniec v objekte usídlili kultúrno-osvetové inštitúcie ako mestský dom kultúry, mestská knižnica a vlastivedné múzeum.
Opätovné oživenie muzeálnej činnosti v Zlatých Moravciach nastalo založením Okresného vlastivedného múzea dňa 11. októbra 1947, príchodom PhDr. Antona Točíka, ale aj množstva miestnych nadšencov a lokálpatriotov. PhDr. Štefan Rakovský, stredoškolský profesor, bol poverený organizovaním a neskôr aj vedením múzea. V roku 1953 Mestský národný výbor ponúkol pre účely múzea využitie pravého krídla kaštieľa. Vďaka PhDr. Štefanovi Rakovskému, dlhoročnému riaditeľovi múzea a vášnivému zberateľovi, sa rozrastala zbierkotvorná a muzeálna činnosť Okresného vlastivedného múzea. PhDr. Rakovský aktívne spolupracoval s riaditeľom Krajského múzea v Bojniciach Floriánom Hodálom, riaditeľom Archeologického ústavu SAV v Nitre -PhDr. Antonom Točíkom. Dňa 29. augusta 1955 bolo Okresné vlastivedné múzeum slávnostne otvorené v priestoroch, v ktorých pôsobí aj v súčasnosti.
1. apríla 1957 boli verejnosti sprístupnené expozície prezentujúce zbierkový fond z oblasti prírodných vied – prezentované boli exponáty neživej prírody, ako napríklad zbierkové predmety z paleontológie a mineralógie, ale aj z oblasti histórie, kde boli spracované témy z obdobia feudalizmu, kapitalizmu, budovania socializmu a vývoja miestneho robotníckeho hnutia. Od roku 1960 prešlo Okresné vlastivedné múzeum pod správu mesta Zlaté Moravce a nazývalo sa Mestským múzeom v Zlatých Moravciach. Kaštieľ Migazziovcov bol 2. októbra 1963 zaradený do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.
Od 1. januára 1985 bolo Mestské múzeum v Zlatých Moravciach prevzaté pod správu Oblastného nitrianskeho múzea v Nitre, ktoré ho spravuje dodnes ako expozitúru Ponitrianskeho múzea v Nitre pod zaktualizovaným názvom Múzeum v Zlatých Moravciach.
Pre verejnosť sú sprístupnené nasledovné expozície:
- prírodovedná expozícia – pozostáva z paleontologických nálezov a mineralogickej zbierky, ktoré pochádzajú zo zberov v hornom Požitaví a darov z iných lokalít, doplnená je zbierkovými predmetmi fondu archeológie;
- spoločensko-vedná expozícia – pozostáva zo zbierkových predmetov fondu histórie. Mapuje a prezentuje dejiny rodu Migazzi, najmä rodine tekovského župana Viliama Migazziho. Časť prezentovaných zbierkových predmetov vlastnili a používali priamo členovia rodu, časť exponátov dotvára dobu, v ktorej sa písali osudy tohto významného rodu.
