späť
Počas prebiehajúcej I. svetovej vojny, vtedy známej aj ako Veľká vojna sa na východnom fronte odohrala dôležitá bitka pre československé légie. Bitka sa odohrala pri dnešnom ukrajinskom meste Zboriv, vtedy známom ako Zborov 1. až 2. júla 1917. Spoločne s československými légiami sa armáda Ruského cárstva postavila proti armáde Rakúsko-Uhorska a Nemeckej ríše. Táto bitka sa skončila víťazstvom pre stranu československých légií, vďaka čomu sa preukázala dobrá organizácia armády, ako dôležitá súčasť pri vzniku nového štátu. K samotnému významu bitky pri Zborove sa vyjadril aj prvý československý prezident T. G. Masaryk v roku 1922: “Spojenecký a nepriateľský svet vedel o Poliakoch, vedel o Srboch a tým (pádom aj) o Juhoslovanoch vôbec, o nás a našich politických cieľoch vedel málo (kto) a nebol by sa pre nich rozhodol, ak by sme boli prestali na štátoprávnych a diplomatických reklamáciách. Zborovom sme zahájili svoju vojenskú akciu, ktorá nás postavila na úroveň bojujúcich národov.“ Okrem Masaryka svoj pohľad na túto významnú bitku priniesol aj jeho nasledovník v prezidentskej kancelárii, Edvard Beneš: „V prvej našej brigáde pri Zborove prišlo k prejavu novej sa tvoriacej národnej vôle nepovoliť, nech sa deje čokoľvek. Práve to mi je znamením a výzvou do budúcnosti: pevnosť, vytrvalosť, vydržanie – nech sa deje čokoľvek. Je to osudový odkaz pre náš národ v každej ťažšej situácií doma alebo vo svete. To je tajomstvo a záruka našich úspechov v budúcnosti“ Benešove slová pochádzajú z júna roku 1937. Práve v tomto roku bolo 20. výročie tejto dôležitej bitky. Vláda Československej republiky sa 23. apríla 1937 rozhodla konať výročné oslavy bitky. Termín osláv určila po celej republike na 1. a 2. júla. V rámci osláv sa konal Zborovský závod brannej zdatnosti mládeže, kde mládežníci súťažili o putovný pohár ministra obrany Františka Machníka. V prvom ročníku sa tento závod konal v Prahe, pričom tie ďalšie sa mali striedavo konať v Prahe, Brne, Bratislave a v Užhorode. Z toho vychádza, že druhý ročník sa mal konal v Brne v roku 1938, tretí v Bratislave v roku 1939 a štvrtý v Užhorode 1940. Konali sa však iba prvé dva ročníky závodu, keďže 14. marca 1939 vyhlásilo Slovensko samostatnosť od ČSR a Zakarpatská oblasť s Užhorodom pripadla Maďarskému kráľovstvu. Preto sa po dvoch rokoch konania branného závodu v novej tradícií nepokračovalo.
Okrem putovného pohára a medailí pre absolventov závodu vznikol pri príležitosti 20. výročia bitky pri Zborove pamätný odznak. Je obdĺžnikového tvaru s rozmermi 30 x 21mm. Bol razený v Kremnici, o čom svedčí vyrazená značka „Mincovňa Kremnica“ na zadnej strane odznaku. Z prednej strany je vidno postavu vojaka s puškou a pod ním nápis 1917 – 1937 ZBOROV. Vedľa rokov je štátny znak Československa. V štíte sa nachádza dvojchvostý lev v skoku a na prsiach má erb s trojvrším a dvojkrížom.
Autor textu: Mgr. Martin Užovič
