Ako súvisí antický Rím s Veľkou Moravou?

Prípad pyxidy z Čiernych Kľačian

V tomto roku si pripomíname 50. výročie objavu unikátnej slonovinovej pyxidy v Čiernych Kľačanoch v okrese Zlaté Moravce. (Obr. 1) Ako uvidíme, jej výnimočnosť spočíva v mnohých aspektoch.

V apríli 1974 narušil výkop ryhy na vodovodné potrubie archeologické objekty so zvyškami ľudských kostier, zvieracích kostí a črepov. Pri obhliadke náleziska sa podarilo pracovníkovi Archeologického ústavu Slovenskej Akadémie vied zachrániť súbor nálezov z rôznych období praveku a včasnej doby dejinnej. Medzi nimi boli fragmenty pyxidy zo slonoviny, pričom niektoré časti z nej boli úplne zničené. Nádobka údajne pochádzala z porušeného hrobu, ktorý datovala nádobka do druhej polovice 9. stor. a teda do veľkomoravského obdobia. Na základe toho možno predpokladať, že pyxida bola uložená do zeme v tomto období.[1]

Predtým ako sa budeme venovať priamo tomuto artefaktu, priblížime si čo boli pyxidy (grécky j. č. pyxis) a načo slúžili. Ich základný tvar bol väčšinou valcovitý s rôznou výškou a tvarom stien. Niekedy boli doplnené aj kovovými súčasťami na zavesenie či upevnenie veka. Tento tvar nádob poznáme v Stredomorí od doby bronzovej, no najpopulárnejšie boli v antickom grécko-rímskom svete.[2]

Tento druh nádob pôvodne slúžil ako krabička na šperky, kozmetické potreby (masti, líčidlá, voňavky a podobne) a toaletné potreby.[3] Často bývali súčasťou vena nevesty. Vzhľadom na túto skutočnosť, ale aj funkciu ich možno v antickom svete primárne spojiť s vlastníctvom žien.[4] Na toto využitie odkazuje strieborná svadobná skrinka Projecty a Secunda z polovice 4. stor. Na nej sa medzi jednotlivými scénami nachádza znázornenie sediacej nevesty, ktorá drží v ruke oválnu pyxidu (Obr. 2).[5]

Pomenovanie pyxis sa však používalo aj pre nádobky na kadidlo, používané pri obetách bohom. Napríklad na slonovinovom diptychu Nicommacha a Symmacha z konca 4. stor. je na jednej z platní znázornené dievča, možno kňažka, ktorá vyberá kadidlové granule z valcovitej nádobky a ukladá ich ako obetu na oltár (Obr. 3).[6] Vo včasnokresťanskom prostredí slúžili nádoby tohto typu pravdepodobne na uskladnenie Eucharistie, milodarov, kadidla alebo ako relikviáre.[7] Ich funkcia je v tomto prípade častokrát interpretovaná na základe motívov, ktoré sa na nich nachádzali.[8]

Názov pyxis znamená v gréčtine krušpán, čo odkazuje na pôvodný materiál, z ktorého boli vyrábané. Neskôr boli vyrábané z mramoru, keramiky, bronzu ale aj drahých materiálov, akým bola i slonovina.[9]

Slonovina dovážaná na územie Rímskej ríše bola prevažne afrického pôvodu, a to buď priamo z pobrežia Severnej Afriky, kde prežívali slony do 6. storočia alebo z Núbie, Etiópie a Východnej Afriky.[10] Išlo buď o surové kly, polotovary alebo dokonca hotové výrobky zo slonoviny. Vzostup obľúbenosti tohto materiálu narástol hlavne v období neskorej antiky. Edikt o maximálnych cenách tovaru cisára Diocletiana z roku 301/302 určil slonovine menšiu cenu ako mala v predchádzajúcich obdobiach na rímskom území.[11] V 5. a 6. storočí bol obeh predmetov zo slonoviny medzi elitami Východorímskej a Západorímskej ríše doložený nielen nálezmi artefaktov, ale aj písomnými zmienkami.[12] V tomto období bol aj najväčší rozmach výroby pyxíd z tohto materiálu.[13]

Pri ich výrobe remeselník používal spodnú časť kla, ktorá bola dutá. Po odstránení povrchovej vrstvy ho prerezal priečne pomocou pílky. Získaný rez v mnohých prípadoch mal mierne oválny alebo eliptický tvar.[14] Hrúbka stien budúcej pyxidy závisela od zvoleného úseku kla – čím viac bol vzdialený od základne, tým bol hrubší, a tak umožňoval vytvorenie kvalitnejšej reliéfnej výzdoby.[15] Niekedy bolo vhodným spôsobom využité žilkovanie slonoviny tak, aby bolo zvýraznené modelovanie postáv.[16] Umelci spracujúci slonovinu nepochybne používali rovnaké nástroje ako rezbári.[17] Pomocou jemných nožníc alebo nožov vyrezávali postavy.[18] Následne použili dláto s rovným ostrím a potom pilník na odstránenie slonoviny, ktorá zostala medzi reliéfmi. Stopy po nástrojoch sa boli potom vyleštené.[19] Dno a veko boli vyrobené z druhého kla nad dutou časťou, pričom museli mať väčší priemer ako telo pyxidy.[20] Nakoniec boli pridané ploché kovové spony, ktoré slúžili na uzatvorenie dna a tela nádoby.[21] Veko bolo pripevnené pomocou dvoch pántov, ktoré boli umiestnené oproti zámku na tele nádoby.[22]

Odborníci na základe obchodných ciest so slonovinou a podmienok pre výrobu predmetov z nej uvažujú, že v rámci Rímskej ríše bolo len niekoľko výrobných centier. Ako jedno z hlavných možno považovať Alexandriu (dnes al-’Iskandaríja v Egypte), pretože bola uzlom obchodných ciest pre dovoz tovarov z Afriky a Indie a ich ďalšie sprostredkovanie do ďalších provincií. V rovnakých intenciách možno uvažovať aj o Antiochii (dnes Antakya v Turecku)[23] a oblasti Palestíny.[24] Odborníci taktiež predpokladajú dielne na výrobu predmetov zo slonoviny v Ríme a Konštantínopole.[25] V Západorímskej ríši sa vzhľadom na veľkú koncentráciu nálezov slonovinových výrobkov uvažuje aj o dielňach v Gallii (zhruba dnešné Francúzsko, Belgicko), kde mohli byť vyrábané pyxidy podľa predlôh z Blízkeho východu.[26]

Pyxida nájdená v Čiernych Kľačanoch sa našla torzovite, a preto je neúplne zrekonštruovaná (Obr. 1). Jej výzdobu tvoril reliéfny pás s dvomi hlavnými scénami – pastierskou a roľníckou. V prvej sa nachádza odpočívajúce stádo oviec a kôz. Medzi nimi sa nachádza na skale sediaci mladý pastier s palicou. Pred ním stojí postava staršieho pastiera so psom. Táto časť je však značne poškodená. Druhý motív reprezentuje oráč, ktorý poháňa záprah volov. Obe vyobrazenia oddeľujú dve ženské postavy s rozpaženými rukami v adoračnom, tzv. orantskom geste vo svätyniach naznačených oblúkmi. Z prvej zasahujúcej do pastierskej scény sa zachovala len pravá ruka pred trojitou arkádou. Postava kráčajúca pred oráčom sa zachovala takmer celá, pričom v ľavej zdvihnutej ruke drží kôš s obilím. Z dna a vrchnáku pyxidy sa nezachovali žiadne zlomky, no na tele sa našli otvory na upevnenie dna kovovými spojkami. Veko bolo pripojené dvoma pántmi upevnenými na dvoch plôškach umiestnených nad volským záprahom. Na stene nad ovcami v pastierskej scéne sa nachádza obdĺžniková platnička so šiestimi otvormi na nity, ktorá slúžila na upevnenie zámku na uzatvorenie nádoby.[27]

Z interpretačného hľadiska možno scény na pyxide vysvetliť viacerými spôsobmi. Najjednoduchším vysvetlením je, že obe hlavné motívy – pastiersky a oráčsky v spojení so ženskou postavou s košom obilia majú predstavovať pokojnú idylickú atmosféru na vidieku, oslavu života v prírode a tak v prenesenom význame aj predstavu antických Rimanov o spokojnom živote v posmrtnom živote.[28]

Avšak vzhľadom na skutočnosť, že neskoroantické slonovinové pyxidy bývajú zdobené epicko-dramatickými scénami vychádzajúcimi z mytológie (napr. Obr. 4, a – b) alebo biblickými motívmi (napr. Obr. 4, c – d) je potrebné predpokladať komplexnejšie vysvetlenie scén na našom exemplári z Čiernych Kľačian. Na základe toho ponúka T. Kolník interpretáciu, že pyxida znázorňuje mýtus o Romulovi a Removi a o založení mesta Rím. V tomto prípade by scéna oráča mala predstavovať scénu vymedzenia hradieb mesta (lat. pomerium) vyoraním brázdy pluhom ťahaným býkom a kravou.[29] Pastierska scéna by mala nadväzovať v tom zmysle, že znázorňuje časť mýtu, kedy Romulus s Remom pásli stáda kráľa mesta Alba Longa Amulia na Palatíne spolu s ich vychovávateľom Faustulom. Sediaci mladík by mal predstavovať Romula a stojací starší pastier je pravdepodobne Faustulus. Výjav zachytáva okamih, kedy sa Romulus dozvedá, že je kráľovským potomkom.[30]

Kráčajúca ženská postava pred záprahom držiaca v ľavej ruke kôš s obilím mala predstavovať bohyňu Ceres – patrónku orby, siatia a úrody vôbec. Naučila ľudí pestovať obilie a žiť usadlým životom. Vo včasnokresťanskom umení zobrazený atribút koša s obilím alebo chlebmi mal predstavovať hojnosť a pravdepodobne aj Eucharistiu.[31] Táto interpretácia ako uvidíme neskôr, mohla zohrávať úlohu pri neskoršom uložení pyxidy v slovanskom hrobe.

Určenie druhej postavy je vzhľadom na jej zachovanie zložitejšie. Jej umiestnenie priamo v pastierskej scéne je istotne spojená s mýtom o založení Ríma. Podľa T. Kolníka je veľmi pravdepodobné, že ide o božstvo Pales, ktoré bolo ochrancom pastierov, no neskôr bolo transformované na bohyňu. Jej sviatok pripadal na 21. apríl, na deň, kedy podľa tradície Romulus založil Rím. Ďalšími možnými interpretačnými kandidátmi sú Vesta – bohyňa domáceho krbu, bohyňa Roma – personifikácia mesta Rím alebo Venuša Genetrix, ktorú Rimania považovali za svoju patrónku.[32]

K datovaniu pyxidy nám napomáha viacero elementov. Predovšetkým ide o stvárnenie účesov zabrazených postáv. Romulus má hladký účes s krátkymi kučierkami sčesanými do čela. Tento druh úpravy vlasov je známy z portrétov Konštantína I. (Obr. 5) a členov jeho rodiny (zhruba prelom 3./4. stor. až 2. polovica 4. stor.). Rovnako účes bohyne Cereri pozostávajúci z rúrkovitého olemovania tváre a členením vlasov v hornej časti je porovnateľný s účesmi dám z vyšších kruhov a cisárovien z 4. a 5. storočia. Vynikajúcim príkladom je portrét Sereny, manželky magistra militum a konzula Stilicha z roku 400. (Obr. 6)[33]

Taktiež celková interpretačná kompozícia mýtu o založení Ríma môže napomôcť k časovému zaradeniu pyxidy. V 1. tretine 4. storočia sa objavuje veľký počet pamiatok s motívmi znázorňujúcimi mýtus o založení Ríma. Je to spojené s historickými udalosťami, kedy Konštantín I. po období vzájomných rozbrojov medzi členmi rozpadnutej tetrarchie nastolil opäť zjednotenie impéria pod svojou vládou. Druhou možnosťou je Konštantínovo založenie nového hlavného mesta Konštantínopolu (dnes Istanbul v Turecku) v roku 330. Toto mesto Rimania sami nazývali Roma Nova – Nový Rím. Z tohto pohľadu mohla pyxida odkazovať mýtom o založení Ríma k založeniu Nového Ríma.[34] Vzhľadom na tieto štylistické a historické udalosti sa dá predpokladať vznik pyxidy približne do obdobia 1. až 2. tretiny 4. stor.

Ako sa teda tento neskoroantický výrobok dostal do slovanského hrobu mladšieho o 4. storočia? T. Kolník zdôrazňuje, že nie je úplne jasné, či táto nádoba bola pôvodne uložená v Ríme alebo Konštantínopole, no istotne sa na naše územie nedostala v dobe rímskej. V takom prípade by sa našla v niektorom z kniežacích hrobov. Rovnako je vylúčené, že ju sem priniesli barbarské družiny v období sťahovania národov alebo počas výbojov Avarov. Podľa neho je najpravdepodobnejšia hypotéza, že bola spojená s misiou Konštantína/Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy. Tu možno uvažovať o dvoch udalostiach kedy sa sem dostala. Prvou je príchod solúnskych bratov v roku 863, kedy ich na žiadosť kniežaťa Rastislava poslal byzantský cisár Michal III. Druhá možnosť je spojená s pozvaním Metoda ako moravského arcibiskupa na návštevu do Konštantínopolu v roku 881. Spomínané udalosti boli posolstvami či návštevami na úrovni diplomatických vzťahov, a preto ich súčasťou mohli byť obsiahnuté aj dary pre predstaviteľov Cirkvi a svetskej moci na území Veľkej Moravy.[35]

Pyxida teda mohla byť jedným z týchto darov a mohla slúžiť ako schránka na kadidlo alebo relikviár či schránka na Eucharistiu. Kvôli motívom na nej sa dá predpokladať, že slúžila ako šperkovnica, no jednotlivé scény sa dali poľahky vysvetliť aj očami kresťanstva. Dali sa použiť ako výklad udalosti vyhnania Adama a Evy z raja alebo príbeh bratov Kaina a Ábela. Rovnako kôš s obilím či chlebmi v rukách ženskej postavy sa poľahky dal interpretovať ako symbol Eucharistie.[36]

Prečo sa však pyxida našla neďaleko Zlatých Moraviec a nie priamo v Nitre? Tu možno zvážiť možnosť, že bola odnesená z Nitry ako centra Veľkej Moravy počas búrlivého obdobia rokov 885 – 887, kedy po Metodovej smrti bola zakázaná slovanská liturgia a jeho žiaci boli vyhnaní z Veľkej Moravy. Táto hypotéza je však stále otvorená.[37]

Na záver už len možno dodať, že repliku tejto unikátnej pyxidy máme vystavenú v Ponitrianskom múzeu v Nitre v rámci expozície „Skvosty dávnovekého Slovenska.“ Tento artefakt nám podáva pekné svedectvo o tom, ako sa pamiatky antickej kultúry a umenia stali v mnohých prípadoch základmi a koreňmi rastu kultúry nielen stredovekej Európy.

Autor textu: Mgr. Tomáš Dragun, PhD.

Obr.1 Pyxida z Čiernych Kľačian – stav originálu

Obr. 2 Strieborná svadobná skrinka Projecty a Secunda z polovice 4. stor. so znázornením nevesty držiacej v ruke oválnu pyxidu.

Obr. 3 Detail slonovinového diptychu Nicommacha a Symmacha so znázornením kňažky vyberajúcej zrniečka kadidla na obetu.

Obr. 5 Portrét cisára Konštantína I. z Metropolitného múzea v New Yorku

Obr. 6 Slonovinový diptych so znázornením Stilicha a jeho ženy Sereny so synom Euchariom

[1] Kolník 1983, 17, 21; Kolník 1984, 89 – 90.

[2] Bouzek/Ondřejová/Musil 2008, 28; Bahník/Bělský/Businská/Krejčí/Kucharský/Vránek 1974, 521; Bârcă 2017, 102.

[3] Bouzek/Ondřejová/Musil 2008, 28; Bahník/Bělský/Businská/Krejčí/Kucharský/Vránek 1974, 521.

[4] Bonati 2016, 5.

[5] Weitzemann 1979, 330 – 332; Kolník 1983, 23.

[6] Kolník 1983, 23; Bonati 2016, 12.

[7] Duffy/ Vikan 1983, 98 – 99; Delassus 2018, 61 – 63.

[8] Weitzmann 1979, 596 – 598.

[9] Bouzek/Ondřejová/Musil 2008, 28; Bahník/Bělský/Businská/Krejčí/Kucharský/Vránek 1974, 521; Bârcă 2017, 102.

[10] Cutler 1985, 20 -37; Cutler 1993, 175; Cutler 1994, 56 – 65; Olch Stern/Hadjilazaro Thimme 2007, 15

[11] Lauffer 1971.

[12] Cutler 1994, 19 – 40; St. Clair 2003, 7 – 14.

[13] Kolník 1984, 90

[14] Delassus 2018, 67.

[15] cutler 1985, 42.

[16] Cutler 1985, 8-11; Bargen 1991, 53 – 54.

[17] Bargen 1991, 50; Schenk 2008, 15.

[18] St. Clair 2003, 50

[19] Delassus 2018, 67.

[20] Delassus 2018, 70.

[21] Bargen 1991, 53

[22] Delassus 2018, 72.

[23] Cutler 1993, 176 – 181; Caillet 1986, 7 – 15; St. Clair 1977, 208.

[24] Campini 2023, 164; St. Clair 1977, 208.

[25] Schwarz 2005, 178; St. Clair 1977, 208.

[26] Caillet 1986, 12.

[27] Kolník 1983, 18; Kolník 1984, 90.

[28] Gerke 1940, 52 – 72, 103 – 110; Kolník 1983, 25.

[29] Kolník 1983, 27 – 30; Kolník 1984, 90 – 91.

[30] Kolník 1983, 30 – 34; Kolník 1984, 90 – 91.

[31] Kolník 1983, 34 – 35; Kolník 1984, 91.

[32] Kolník 1983, 35 – 36; Kolník 1984, 92.

[33] Kolník 1984, 39 – 40; Kolník 1984, 93 – 94.

[34] Kolník 1983, 56 – 58; Kolník 1984, 95 – 96.

[35] Kolník 1983, 58 – 60; Kolník 1984, 96 – 97.

[36] Kolník 1983, 60-61; Kolník 1984, 97-98.

[37] Kolník 1983, 62-63; Kolník 1984, 98.

Literatúra:

Bahník, V./Bělský, J./Businská, H./Krejčí, V./Kucharský, P./ Vránek, Č. 1974. Slovník antické kultury. Praha: Svoboda, 1974.

Bârcă, V. 2017. Notes on the metal pyxides recently discovered in the Sarmatian environment south the Lower Mureș River. In: Plural. History-Culture- Society vol. 5, nr. 2017, s. 101 – 123.

Bargen F.1994. Zur Materialkunde und Form spätantiker Elfenbeinpyxiden. In: Jahrbuch für Antike und Christentum 37, 1994. s. 45 – 63.

Bonati, I. 2016. ‘Pisside’: una parola e le sue metamorfosi tra passato e presente. In: TPA 1, 2016. s. 1 – 20.

Bouzek, J./Ondřejová, I./Musil, J. 2006. Úvod do klasické archeologie. Praha: Univerzita Karlova v Praze, 2008.

Campini, R. 2023. Art from the Borders? Wolfgang Fritz Volbach and the Localization of a Group of Early Christian Ivory Pyxides in the Caucasus. In: Palladino, A./Campini, R./Moraschi, A./Foletti, I. 2023. Re-Thinking Late Antique Armenia: Historiography, Material Culture, and Heritage. Brno, 2023.

Caillet, J. P. 1986.L’origine des derniers ivoires Antiques. In: La revue de l’Art, lxxii, 1986, s. 7–15.

Cutler, A. 1985. The Craft of Ivory. Sources, Techniques, and Uses in the Mediterranean World: A.D. 200–1400. Washington DC.

Cutler, A. 1993. “Five Lessons in Late Roman Ivory. In: Journal of Roman Archaeology 6, 1993. s. 167–192.

Cutler, A. 1994. The Hand of the Master: Craftsmanship, Ivory, and Society in Byzantium (9th – 11th centuries). Princeton.

Delassus, M. 2018. À propos des fragments d’une pyxide d’ivoire protobyzantine conservée

au musée du Louvre. In: Études coptes XV, 2018. s. 61 – 100.

Duffy, J./Vikan, G. 1983. A Small Box in John Moschus. In: Greek, Roman and

Byzantine studies 24, 1983. s. 93 – 99.

Gerke, F. 1940. Die christliche Sarkophage der vorkonstantinische Zeit. Berlin, 1940.

Kolník, T. 1983. Neskoroantická pyxida z Čiernych Kľačian (Ikonografia, datovanie a vzťahy k Veľkej Morave). In: Slovenská Archeológia XXI/1, 1983. s. 17 – 84.

Kolník, T. 1984. Rímske a germánske umenie na Slovensku. Bratislava: Tatran, 1984.

Lauffer, S. 1971. Diokletians Preisedikt. Berlin, 1971.

Olch Stern, W./Hadjilazaro Thiemme, D. 2007. Kenchreai, Eastern port of Corinth, VI. Ivory, Bone, and Related Woods Finds. Leiden/Boston.

Palladino, A./Campini, R./Moraschi, A./Foletti, I. 2023. Re-Thinking Late Antique Armenia: Historiography, Material Culture, and Heritage. Brno, 2023.

Schenk, A. 2008, Regard sur la tabletterie antique: les objets en os, bois de cerf et ivoire du musée romain d’Avenches, Avenches.

Schwarz, P. A. 2005. Import und Export nach der Mitte des 3. Jahrhunderts. In: Imperium Romanum. Römer, Christen, Alamannen – Die Spätantike am Oberrhein. Katalog der Große Landesausstellung Baden-Wüttenberg im Badischen Landesmuseum Schloss Karslruhe, 22.10.2005-26.2.2006. Karlsruhe, 2005.

St. Clair, A. 1977, Early Pyxides Carved with New Testament Scenes, Ph.D dissertation, Princeton.

St. Clair, A. 2003. Carving as Craft: Palatine East and the Graeco-Roman Bone and Ivory Carving. Baltimore/London.

Weitzmann, K. 1979. Age of Spirituality. Late Antiquity and Early Christian Art, Third to Seventh Century. Catalogue of the exhibition at The Metropolitan Museum of Art, November 19, 1977, through February 12, 1978. New York: The Metropolitan Museum of Art, 1979.

Internetové zdroje:

https://media.britishmuseum.org/media/Repository/Documents/2014_10/1_7/fbe23ff6_cee6_431c_bfd9_a3b7007a2365/mid_00036295_001.jpg (navštívené 11. 10. 2024)

https://collections.vam.ac.uk/item/O70084/the-symmachi-panel-diptych-leaf-unknown/?carousel-image=2009CR3464 (navštívené 11. 10. 2024)

https://www.metmuseum.org/art/collection/search/252884 (navštívené 11. 10. 2024)

https://www.meisterdrucke.uk/kunstwerke/1260px/Italian_School_-_Diptych_depicting_Stilicho_%28c365-408%29_Serena_and_Eucharius_-_%28MeisterDrucke-417936%29.jpg (navštívené 11. 10. 2024)

https://art.thewalters.org/detail/28991/circular-pyxis/ (navštívené 11. 10. 2024)

https://www.metmuseum.org/art/collection/search/464498 (navštívené 11. 10. 2024)

https://copticliterature.wordpress.com/2017/11/26/the-coptic-ivory-pyxis-of-saint-menas/ (navštívené 11. 10. 2024)

https://mburtwrites.substack.com/p/the-women-of-the-new-testament (navštívené 11. 10. 2024)

Obrazová príloha:

Obr.1 Pyxida z Čiernych Kľačian – stav originálu (upravené podľa Kolník 1984, Obr. 193 – 196)

Obr. 2 Strieborná svadobná skrinka Projecty a Secunda z polovice 4. stor. so znázornením nevesty držiacej v ruke oválnu pyxidu. (https://media.britishmuseum.org/media/Repository/Documents/2014_10/1_7/fbe23ff6_cee6_431c_bfd9_a3b7007a2365/mid_00036295_001.jpg – navštívené 11. 10. 2024)

Obr. 3 Detail slonovinového diptychu Nicommacha a Symmacha so znázornením kňažky vyberajúcej zrniečka kadidla na obetu. (https://collections.vam.ac.uk/item/O70084/the-symmachi-panel-diptych-leaf-unknown/?carousel-image=2009CR3464 – navštívené 11. 10. 2024)

Obr. 4 Príklady motívov na neskororímskych slonovinových pyxidách: a – hodujúci bohovia na Olympe; b – Dionýzos v záprahu tigrov na čele sprievodu svojich ctiteľov; c – sv. Menas v adoračnom geste obklopený ťavami; d – ženy pri Ježišovom prázdnom hrobe (https://art.thewalters.org/detail/28991/circular-pyxis/; https://www.metmuseum.org/art/collection/search/464498; https://copticliterature.wordpress.com/2017/11/26/the-coptic-ivory-pyxis-of-saint-menas/; https://mburtwrites.substack.com/p/the-women-of-the-new-testament – navštívené 11. 10. 2024)

Obr. 5 Portrét cisára Konštantína I. z Metropolitného múzea v New Yorku (https://www.metmuseum.org/art/collection/search/252884 – navštívené 11. 10. 2024)

Obr. 6 Slonovinový diptych so znázornením Stilicha a jeho ženy Sereny so synom Euchariom (https://www.meisterdrucke.uk/kunstwerke/1260px/Italian_School_-_Diptych_depicting_Stilicho_%28c365-408%29_Serena_and_Eucharius_-_%28MeisterDrucke-417936%29.jpg – navštívené 11. 10. 2024)